Katherine Jackson poskytla rozhovor

Pre britský The Mail poskytla rozhovor, v ktorom po prvý krát prehovorila o živote s deťmi, ktorým chce poskytnúť čo najbežnejší spôsob výchovy.

Až doteraz sa učili doma tak, ako to Michael chcel, aby ich uchránil pred vonkajším svetom, ale od septembra budú navštevovať školu.

Obrázek

Povedala by som, že som menej prísna, ale snažím sa postupovať tak, ako to robil Michael.

Ale nemajú priateľov, nechodia do školy, študujú doma, ale od septembra pôjdu do školy, do súkromej školy.

Pousmiala sa nad tým, že by niekto chcel, aby mali normálny život. Povedala, že deti majú bežný život, učia sa, chodia na karate, plávať...

Pre nich je to normálne, je to život aký poznajú, majú ale presný čas kedy chodia spať, kedy vstávajú a majú domácu školu, povedala Katherine.

Povedala, že v podstate každý deň majú návštevy z celej rodiny, takže deti nie sú sami.

To, že su pri nich im veľmi pomáha. Všade chodia spolu, užívajú si to, a počúvajú Michaelovu hudbu.

Jej priorita je výchova detí, napriek rôznym mediálnym špekuláciám.

Podľa nej, boli deti veľmi zasiahnuté Michaelovou smrťou.

Paris si vytvorila vo svojej izbe svätiňu pre Michaela, a vyzdobila ju obrázkami a kvetmi.

Ja som chcela, aby mala zavesené obrázky, kvety alebo bábiky, tak ako by sa čakalo od dievčenskej izby. - povedala Katherine.

Paris však vytiahla zo skrine 7-8 obrázkov a povedala: Nie, ja chce, aby som tu mala vyveseného ocka. Chcem ho tu vždy vidieť.

Takže vždy keď ide spať, alebo ráno vstáva, ho takto vždy uvidí.

Podľa Katherine, Paris má podobné spôsoby ako Michael, a vidí v nej Michaelov talent.

Podľa toho, čo robí, vždy sa jej darí.

Podľa Katherine, je nadaná a dobre hrá na klavíri. Vraj chce byť herečka.

Podľa Katherine, všetky deti majú niečo z Michaela.

Prince I sa zaujíma o umenie, a chcel by byť možno filmový producent alebo kameraman, zatiaľ čo Prince II (Blanket) má veľký zmysel pre hravosť.

Obrázek

Podľa Katherine, Michael deťom ukazoval svoje umenie už niekedy od času 2001, keď ich zobral na koncerty v New Yorku, pri príležitosti 30 výročia jeho sólo kariéry.

Michael mi povedal príbeh, že deti (Prince I a Paris) boli v hľadisku, a keď prišli do zákulisia, povedali: Ty si ale veľká hviezda, čo?, a jedno z nich povedalo, - Keď vyrastiem, chcem byť taký ako ty. Michael mi potom povedal, že to bola asi najväčšia lichôtka akú dostal.

Ku knihe, ktorá výjde v pondelok, Katherine povedala:

Veľmi rada si prezerám obrázky mojich detí, ktorí spievajú a tancujú, a keď vyzerali byť šťastní. Ani jeden deň neprejde, keď nemyslím na Michaela.

Obrázek

Deti začali chodiť na karate kurzy najmä preto, aby boli zaneprázdnení, a nemysleli tak na smútok zo straty otca.

Je to pre mňa veľmi ťažké hovoriť o tom, bez toho, aby som z toho nebola veľmi smutná.

Prejdu roky, ale ja sa budem cítiť stále rovnako.

Mám synovca, ku ktorému som veľmi blízka, a na ktorého sa vždy spolieham. Pomáhajú mi aj modlidby. Nemám žiadnu ľútosť. Žijem len pre deti.

Michael bol tak nepochopený. Pamätám si, ako mi kúpil darčeky do domu, hodinky, náramky, náhrdelníky. Nikdy nezabudnem na to, ako sa usmieval zakaždým, keď som tie darčeky otvárala. Bol vždy tak štedrý, dal by vám aj to posledné.

Chcem, aby svet poznal skutočného Michaela. Všetky tie obvinenia v bulvári, to je len odpad.

Ľudia, ktorí majú deti pochopia, aké to je počúvať tie špinavosti o svojom synovi, najmä, ak nie sú pravdivé. Preto vydávam aj túto knihu.

Chcem, aby si ho ľudia pamätali ako milujúcu osobu, takou, akým bol.

Ľudia to ale nemôžu pochopiť, lebo tie obvinenia zo zneužívania detí naňho tak klamlivo padli. Boli to iba ziskuchtiví ľudia, ktorí chceli len peniaze.

Katherine ani po roku neuznáva prirozenú smrti Michaela.

Na toto bol príliš mladý, ale niečo sa stalo. Počula som, že bral lieky na predpis, ale nikdy som nevidela svojho syna, že by bol nimi ovplyvnený, ani keď som s ním hovorila cez telefón, vždy bol sám sebou.

Nikdy som sa ho na to nepýtala, lebo bol vždy normálny. Nemyslím, že zomrel prirodzene. Neverím tomu. Bol to niekto, kto naňho dohliadal, a on zomrel. Ak by som ho mohla opäť vidieť, spýtala by som sa ho - kto ti to urobil?

V jednu vec, v ktorú dúfam je budúci rok, ktorý bude lepší pre mňa a rodinu. Dúfam, že ľudia budú pokračovať v oslave jeho odkazu a pamätať si ho v tom najlepšom.

Jeho smrť celú rodinu zblížila, ale chcem, aby sme si boli ešte bližší.

Nesnažím sa nič ľutovať. Nechcem takto premýšľať, pretože Michael by nebol mal iný život ako doteraz. Niekedy sa to snažím odstrániť.

Ale som šťastná, lebo viem, že svet si pamätá na môjho syna a chýba mu. Vidím fanúšikov ako sa fotia pred domom, a Michaelovi by sa to určite páčilo a bol by šťastný.

Chýba mi každý deň

Výnos z predaja novej knihy bude rozdelený medzi Katherine, deti a nadáciu boja proti rakovine mozgu - the Voices Against Brain Cancer charity.