Ako to bolo v Exeteri v 2000

Michael v Exetery, ako to bolo...

Michael prijal pozvanie svojho priateľa Uriho Gellera v roku 2000 do Exeteru, aby sa stal čestným členom predstavenstva vo futbalovom klube - Exeter City Football Club, a tiež aby sa zúčastnil aj charitatívnej zbierky.

BBC reportér portálu - Devon online - Andrew Segal, bol medzi ľuďmi, a opísal svoju reakciu na tento zážitok.

"Michael Jackson prichádza do Exeteru". Myšlienka, že príde práve on, sa zdala byť dosť zvláštna.

Ale keď nakoniec skutočne prišiel - pred zrakmi tisíckami nadšených fanúšikov na štadióne - zdalo sa, že práve slovo "zvláštne" bude témou dňa. Fanúšikovia, ktorí držali banneri, prišli už skoro ráno.

A keď reakcie publika boli rôzne (aj keď ľudia ho naozaj pozdravili ako sa patrí), bolo to viac než len návšteva Kráľa Popu, bolo to niečo ako príchod hudobného mesiáša.

Odkedy sa objavili správy o tom, že má prísť na túto návštevu, boli tu skutočné pochybnosti o tom, či vôbec príde, najmä po tom, ako sa vraj objavil v divadle v Devone asi pred rokom, čo sa nakoniec ukázalo, že to bol jeho dvojník.

Ale potom ako sa davy pomaly začali naplňovať, a keď sa vedelo, že nejaké limuzíny prišli asi o 16.15 do Exeteru, dalo sa skutočne niečo tušiť. A nikde inde nebolo cítiť takú jasnú zmenu, ako práve v hľadisku.

Štadión nebol celkom zaplnený, ale ako povedali organizátori, predalo sa viac ako 10.000 lístkov, čo sa nepodarilo za posledných 10 -20 rokov. Niekoľko sto ľudí sa chcelo len pozrieť a tak to brali zľahka - čo keď...

Všetci sa usadili, niektorí pískali, akoby dávali najavo, že sú radi, že sú tam, ale všetci boli uvolnení.

Najprv prišli dve hudobné skupiny, tanečná skupina a skupina, ktorá tancovali africké kmeňové tance. Boli prijatí dobre, s veľkým aplauzom.

Ale znova, bolo to veľmi odmerané, až kým nezačala postupne narastať ochranka a neoznámilo sa, že hlavná časť podujatia sa blíži. Niečo sa určite chystalo.

Až do poslednej minúty sa nevedelo, či hviezda skutočne príde, majnä potom, ako sa objavili reči o tom, že Jackson bol zapojený do bitky na štadióne Paddington pád hodín predtým, kde vypukol aj požiar blízko vlakovej stanice, keď prišiel priamo z Londýna práve na špeciálnom vlaku, v ktorom boli okrem Jacksona aj 100 fanúšikov, ktorí si zaplatili za cestu 100 libier. Práve vtedy sa stala aj "nehoda", keď kvôli chaosu a hystérii fanúšikov, bol Michael takmer utlačený, keď sa nešťastne potkol v dave. Atmosféra pripomínala beatlemániu, keď kvôli fanúšikom, ktorí pricestovali zo všetkých kútov sveta, musela byť povolaná aj špeciálna policajná posila.

Uri Geller na to povedal: "Bolo to strašné. Doslova ho zvalili na zem. Úprimne som si myslel, že sa z toho v zdraví nedostaneme a skončíme v nemocnici."

Ale keď sa objavilo auto bez strechy (vyrobené v rokoch 1919-1930) a vošlo na trávnik, bolo vidieť známu postavu, ktorá bola skrytá pod čiernym dáždnikom, bol iba jeden spôsob ako opísať reakciu - často použitá fráza: "dav začal šalieť".

Avšak, nejako sa tie veci zdali byť nepodarené.

Plán bol, že by auto s Jacksonom prišlo a prešlo okolo štadióna tak, aby pozdravil a zamával fanúšikom. Ale asi na 100 yardov z jednej strany sa zhromaždili fanúšikovia a auto sa tak nemohlo pohnúť.

Chaos medzi médiami a nadšenými fanúšikmi, zasiahol časť tohoto plánu. Ale fanúšikovia dostali na vedomie, že ak sa budú naďalej takto správať, Michael odíde.

Ale aby sme mu dali uznane, nekoniec neodišiel.

Jackson na chvíľu vyskočil z auta predtým než sa s "ťažkosťami" dostal na relatívne bezpečné, ale upravené pódium v rohu ihriska.

Evidentne mal naplánované, že bude mať prejav asi tak na 3 minúty, ale ostal oveľa dlhšie, pretože mal občas problémy sotva niečo povedať kvôli neustálemu nadšenému kriku fanúšikov a jeho smiatia sa nad touto reakciou.

Ale čo bolo na tom najprovokujúcejšie, bolo to, že tento muž bol schopný vyprovokovať v ľuďoch túto reakciu. On z toho vôbec nebol nijako ohromený. Zasmial sa nad tým a potom pokračoval.

Fanúšikovia tak vyhlasovali ich lásku a niektoré deti mali povolené, aby sa k nemu pridali na pódiu spolu s mágom Davidom Blainom a Urim Gellerom.

Ďakoval všetkým za ich podporu, požiadal publikum o ich podporu pre ľudí v Afrike a ľudí chorých na AIDS a davu povedal:

"Zdravím vás, ste skutočne úžasní ľudia, tu v Exeteri, ale aj vás, ktorí podporujete tento futbalový klub. Som šťastný, že som dnes tu s vami. Dnes sme tu prišli, aby sme podporili deti choré na AIDS, a zdieľali našu lásku s nimi. Pomôžeme im vybudovať lepšiu budúcnosť, budúcnosť bez predsudkov. Sme tu aj preto, aby sme podporili ľudí v Afrike, ktorí bojujú s rozširujúcou sa nákazou HIV a maláriou, cez podporu vzdelania a osvety. Musíme sa naučiť žiť a milovať navzájom ešte predtým ako bude neskoro."

"Sme tu tiež aj preto, aby sme podporili vás, ktorí podporujú tento klub ako aj hráčov tohoto skvelého futbalového klubu.

Je smutné, že žijeme v štáte strachu, každý deň počúvame v rádiu, novinách alebo televízii o vojne, a počúvame ako si navzájom ubližujeme. Musíme zastaviť túto neprávosť, musíme zastaviť túto nenávisť, musíme zastaviť život v strachu našich susedov."

Publikum z tohoto bolo celkom udivené, čo bol dobrý prípad toho, ako pôsobili jeho slová. Potom Jackson požiadal dav, aby sa chytili za ruky, aby tak dali najavo svoju podporu.

"No ták, nehanbite sa. Teraz povedzte osobe vedľa vás, že máte o nich starosť. Povedzte im, že ich máte radi. To je to, čo nás robí odlišnými. Toto je naša jediná nádej, a bez nádeje sme stratení."

"A ešte jednu vec - Anglicko to vyhrá!"

Kúzelník David Blaine sa pokúsil k tomu urobiť niekoľko trikov po Jackonovom prejave, ale nie veľmi veľa ľudí ho sledovalo. Jackson sa ešte raz pokúsil urobiť nejaký cirkus okolo seba, keď nasadol do auta, ale znova ho zakrátko obkolesili fanúšikovia, takže ani nemohol odísť.

Ale aj keď niektorí si mohli myslieť, že toto pokazilo koniec podujatia, nezdalo sa to tak.

Ľudia videli svojho hrdinu, svojho Kráľa, ich popového mesiáša. Na chvíľu sa zastavil, a pohovoril si s nimi. Zdvorilo povedal - ďakujem, a že verí, že Anglicko vyhrá Svetový pohár, a zamával na odchode, pričom ochranka mala plné ruky práce.

Odišiel, ale nechal niekoľko tisíc fanúšikov s pocitom toho, že nemohli uveriť, že boli svedkami tejto jeho návštevy.

Reportéri z národných novín, ktorí tam tiež boli, to opísali ako: "Nemôžeme tomu uveriť."

Bolo jasné, že Kráľ popu nie je mŕtvy - a "Nech žije kráľ" - hovorili fanúšikovia.